Dva spôsoby vášho rozhodovania koho voliť

Ešte asi sedem týždňov vás politici budú presviedčať o tom, že máte voliť práve ich. Tak, ako sa váš spôsob rozhodovania delí na dve základné možnosti, tak aj politici s vami komunikujú dvomi základnými spôsobmi.

Vaše rozhodovanie (nielen o tom, koho budeme voliť 5. marca tohto roku) sa delí na dva základné typy: pomalé a dôkladné na jednej strane a pocitové a rýchle na strane druhej. Preto aj politici s vami komunikujú spôsobom, ktorý jednému či druhému spôsobu vášho spracovávania politickej komunikácie (presvedčovania) zodpovedá. Buďto sa teda snažia vysvetľovať prečo práve ich program je pre vás výhodný (a zároveň argumentovať tým, že práve oni sú tí, ktorým môžete dôverovať, že svoje slovo dodržia) v nádeji, že sa nad tým zamyslíte a rozhodnete sa po dobrom zvážení, alebo, naopak, sa politici snažia, aby ste mysleli čo najmenej, a usilujú sa pôsobiť len na vaše pocity.

Do akej miery sa vo voľbách necháte riadiť výsledkom vašich dobre vyhodnotených úvah alebo len vašimi pocitmi, bude závisieť aj od toho, čo americkí psychológovia Petty a Cacioppo nazvali vzorec pravdepodobnosti rozpracovania, čím sa myslí to, či a do akej miery sa nad komunikáciou (napr. politikov), ktorá má ovplyvniť vaše rozhodnutie, budete zamýšľať (rozpracovávať), alebo či sa necháte riadiť len vašimi pocitmi.

Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, budete si klásť o každom politikovi (a o tom, ako sa vo svojej komunikácii s vami prezentuje) napríklad nasledujúce otázky:

1. Existujú indície, že kradne? Že klame? Že podvádza (vrátane svojej manželky)? Inými slovami, okradol by aj nás, keby mal tú možnosť? Má takú možnosť? Využil ju?
2. Už sa stalo, že si priznal chybu? Je jeho chovanie narcistické?
3. Kto sú tí, čo idú s ním? Tiež klamú, kradnú, podvádzajú (vrátane napríklad opinkania starej pani o jej byt)?
4. Vytvoril si nepriestrelnú sieť pomáhačov, beztrestnosť?
5. Chová sa povýšenecky, neodpovedá na otázky novinárov, nosí hodinky za peniaze, ktoré by si zo svojho legálneho príjmu nikdy nemohol dovoliť? Apeluje len na vaše pocity, naháňa strach, nemá riešenia, ale len smelo zo seba súka polopravdy a klamstvá?
6. Alebo, na druhej strane, hovorí vecne, odborne, neklame, drží slovo, aj keď to nie je preňho výhodné?
7. Sú okolo neho ľudia, ktorí sú tiež odborníci, vedia sa uživiť aj inak ako v politike a chovajú ako normálni ľudia?

Ak sa nerozhodnete, teda sa necháte viesť len pocitmi, nebudete nad ničím rozmýšľať a bude pre vás dôležité nasledujúce:

1. Je mužný? Robí veľa klikov? Má pekný a drahý oblek?
2. Hovorí nám to, čo chceme počuť, aj keď , ak by sme sa nad tým zamysleli, vieme, že to nedáva žiaden zmysel (že nás bude chrániť, že nám dá nejaké istoty, ktoré by sme chceli mať, alebo že pre nás pracuje, hoci sme čím ďalej tým chudobnejší a on je čím ďalej tým bohatší)?
3. Sú aj jeho kumpáni tiež takí istí – pekní, dobre oblečení a bohatí (hoci nikto nevie z čoho)?

No a o tom, ako sa rozhodnete, teda či sa rozhodnete, že budete o vašom rozhodnutí koho voliť, rozmýšľať, alebo to necháte na pocity, rozhoduje to, či ste toho schopní (viete rozmýšľať aj o zložitejších veciach) a tiež aký je váš (predpojatý) postoj k danej otázke. Ak sa vám rozmýšľať nechce (alebo toho nie ste schopní) alebo ak máte už neochvejný postoj, ktorý nikto ani žiadna myšlienka neprestrelí, necháte ovplyvniť pocitmi.

No a na to sa dá povedať asi len jedno:

Komu niet rady, tomu niet pomoci.