K pravde

Vlk sýty, to určite. Ale koza celá? To často nie.

Napriek tomu, že o tom takmer nik nehovorí, pravým dôvodom toho, že exekúciám čelí (alebo že tieto hrozia) dlžníkom nebankových veriteľov, je skutočnosť, že tieto veriteľské spoločnosti sa chovajú úžernícky, a teda postupujú v rozpore s trestným zákonom. A že tieto trestné činy nik nestíha.

Čo je úžera podľa trestného zákona? Podstatou trestného činu úžery je poskytnutie plnenia (napr. pôžičky), ktoré je nepomerne menej hodnotné ako to, čo ten, čo pôžičku poskytuje, za také poskytnutie pôžičky dostane, ak je to spojené so zneužitím toho, že dlžník :

– je v tiesni (čo je prakticky každý, kto je v situácii, že si musí požičať malú sumu u nebankovky, lebo inak, pochopiteľne, by si od nebankovky asi 100 alebo 200 eur nepožičiaval),
– je neskúsený alebo rozumovo slabší (ako vyššie), alebo
– je rozrušený.

Pritom je treba si uvedomiť, že za to, čo trestný zákon stanovuje ako „nepomerné“ plnenie, je treba považovať nielen samotný úrok, ale aj všetky ostatné príjmy a výhody, ktoré nebankovka z pôžičky dostane. K týmto treba pridať tiež
– rôzne „poplatky“ vybraté v súvislosti s pôžičkou,
– „poistné“ či podobné poplatky,
– penále, pokuty, úroky z omeškania apod.

Polícia by pritom mala skúmať aj spôsob, akým sú pohľadávky nebankoviek vymáhané. Často sú totiž nebankovky vopred dohodnuté s advokátmi a exekútormi tak, že si s nimi rozdelia výnos zo súdnych trov vymožených od ich dlžníkov, čo ďalej zvyšujú svoje zisky, a teda sa aj v tomto chovajú úžernícky.

Prečo sa teda osoby okolo nebankoviek nestíhajú pre úžeru? Je to jednak preto, že naša polícia a prokuratúra jednoducho nie je vybavená na to, aby stíhala zložitejšiu hospodársku trestnú činnosť. Vo vedení polície a prokuratúry prevažujú amorálni alebo mentálne ťarbaví jedinci, neschopní viesť vyrovnaný boj proti zložitejšej kriminalite, keď títo zločinci sú vybavení nielen vyšším stupňom inteligencie a vzdelanosti v oblasti práva, ale aj príslušnými kontaktmi a politickým vplyvom, ktorý im zabezpečuje beztrestnosť aj v tom nepravdepodobnom prípade, že by sa polícia o ich trestnú činnosť naozaj začala zaujímať.

A sme pri podstate problému: Spôsob fungovania nebankoviek, teda protiprávne vyciciavanie najchudobnejších a najviac zraniteľných príslušníkov našej spoločnosti, je založený na tom, že tieto organizácie majú politické krytie, sú v tichosti chránené vysokopostavenými funkcionármi vládnej garnitúry.

Preto sú u nás chudobní ľudia zo dňa na deň chudobnejší, preto sú súdy zavalené tisíckami zbytočných „spotrebiteľských“ sporov, lebo polícia a prokuratúra na Slovensku funguje len ako akási právna ochranka mocných. A tiež ako zásterka a PR agentúra vytvárajúca dojem, že sa tu trestné činy stíhajú. Nestíhajú sa a mocným to vyhovuje. A úžerníci veselo požičiavajú ďalej.
__________________________________
Autor je tím líder pre oblasť Súdnictvo a spravodlivosť strany Sloboda a solidarita a jej kandidát č. 11 vo voľbách do NR SR