K pravde

Všimnite si drobnosť. Napriek tomu, že všetci z Kočnerovej Threemy vieme, že príliš veľa sudcov tak či onak komunikovalo s kriminálnikmi a mnohí z nich sa vraj priamo zúčastnili trestnej činnosti, nič sa nedeje.

Nik nevypočúva sudcov, ktorí „lietajú“ v Kočnerovej Threeme, nik, pokiaľ viem, sa touto trestnou činnosťou nezaoberá. Hlavná organizátorka zjavne podvodného rozsudku, ktorým bola uznaná za platnú miliónová zmenka M. Kočnera, sudkyňa Monika Jankovská, nominantka strany Smer-SD do Národnej rady, vec vybavila tým, že sa vraj jedná o „údajné“ informácie.

Dobre teda, ak by sme aj súhlasili s tou „údajnosťou“, nemala by ale polícia vec preveriť?

No a práve v tom je problém!

Ktorý policajt si trúfne na sudkyňu, akúkoľvek a tobôž na vysokopostavenú a stále ešte nepochybne v harabinovsko-smeráckych kruhoch dobre „zaháčkovanú“ bývalú štátnu tajomníčku na ministerstve spravodlivosti za éry „znepokojenej“ Lucie Žitňanskej?

No práve. Nenašiel sa nikto.

Program SaS k tomu uvádza niekoľko riešení.

Predovšetkým:

Zrušíme imunitu na rozhodovanie sudcu a zrušíme všetky právne úpravy, ktoré povzbudzujú sudcov k tomu, aby rozhodovali svojvoľne.

Pod rozhodovacou imunitou sudcu sa rozumie článok 148 ods. 4 Ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu za jeho rozhodovanie nie je možné stíhať. Táto vetička zabezpečuje, že sudcovia sa nemusia obávať, aj ak rozhodujú vyslovene protiprávne. Na to, aby sa im niečo v súvislosti s takým falošným rozsudkom dalo vyčítať, musí teda existovať ešte aj iný trestný čin, napríklad marenie spravodlivosti alebo niektorý z trestných činov korupcie.

Čl. 148 ods. 4 vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie celkom nedôvodne. Aj sudca musí totiž byť zodpovedný za svoje rozhodnutie, a to aj trestne. Taká úprava je bežná aj v iných pre nás relevantných právnych poriadkoch (napr. trestný čin „ohýbania práva“ podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko).

Imunita sudcu pri rozhodovaní sa totiž musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii práva v danej veci, a to len za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí.

Sudca musí byť v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a pod. čl. 148 ods. 4 ústavy predstavuje neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie takej zodpovednosti.

S uvedeným súvisí naše ďalšie riešenie SaS:

Zriadime kriminálny úrad Zboru väzenskej a justičnej stráže ako orgán špecializovaný na vyšetrovanie korupcie a iných trestných činov v oblasti justície. Tento úrad bude
pre potreby trestného konania policajným orgánom.

Aby sme tu nemali situáciu, že sa policajti boja ísť proti niekomu ako je Jankovská a jej kumpánky v talároch, je potrebné zriadiť orgán, ktorý sa bude zoberať trestnou činnosťou v oblasti výkonu súdnictva.

Uvedené sú len niektoré z takmer 90-tich riešení, ktoré strana SaS navrhuje na „normalizáciu“ situácie v Harabinom zdevastovanom a jeho ľuďmi stále ovládanom súdnictve a v trnkovskej prokuratúre, zahalenej do Čižnárovej dymovej clony. Ale týka sa to aj všetkých ostatných právnických povolaní, ktoré sa tomuto systému prispôsobili a napomáhajú udržiavať jeho podstatu, aj keď možno pomocou metód modernejších ako v minulosti.