K pravde

V posledných dňoch sa píše o tom, ako prezident Obama zvažuje svoju budúcnosť po skončení svojho druhého (a tým podľa americkej ústavy i posledného) obdobia v úrade prezidenta.

V duchu tradície, Obama s jeho poradcami zo sveta biznisu, vedy a kultúry debatuje o tom, že vo svojom domovskom meste Chicagu založí nielen prezidentskú knižnicu nesúcu jeho meno, ale dokonca celé kultúrne a vedecké centrum umožňujúce vzdialený prístup z celého slobodného sveta, pričom sa predpokladá, že celkové náklady, financované z darov jeho priaznivcov, by mohli dosiahnuť čiastku jednej miliardy dolárov (inými slovami, asi len o polovicu viac ako to, čo vraj má predseda vlády jednej chudobnej krajiny nakradnuté v Belize). Pritom hlavným magnetom pre bádateľov i amatérskych záujemcov by mala byť kompletná dokumentácia všetkých jednaní, transakcií a úkonov, ktoré sa počas Obamových dvoch prezidentských období uskutočnili v Bielom dome – fascinujúce!

Je zaujímavé, že niektorí komentátori Obamu od takejto charitatívnej akcie odhovárajú s tým, že by mohol miesto nevyhnutného zháňania peňazí od darcov, venovať svoj intelekt a morálnu váhu na takpovediac rýchlejšie pôsobiace projekty, a dokonca že by mohol po vzore svojich dávnejších predchodcov zaujať dôstojné miesto ako sudca najvyššieho súdu alebo v americkom Senáte. Nuž, akokoľvek to nakoniec bude, je jasné, že ešte stále relatívne mladý americký prezident zohrá veľa pozitívneho pre svoju krajinu a snáď i svet.

Toto je v prudkom kontraste s tým, ako si počínajú vrcholoví politici u nás. Ich základnou motiváciou v súvislosti s myšlienkami na odchod z politiky bolo, je, a zrejme aj v budúcnosti musí byť, že v politike voľky-nevoľky musia pokračovať preto, aby sa ochránili pred  stíhaním kvôli tomu, čo si nakradli. Takže žiadna charita alebo iné prispenie k rozvoju svojej krajiny. Len ubezpečovanie sa, že budú pri tom tak, aby systém zostal nezmenený a aby sa žiadna Gorila, Belize ani nič podobné nestalo predmetom ozajstného záujmu polície, prokuratúry a súdov.

Je na čase uvažovať vážne nad tým, ako zmeniť fungovanie politiky u nás tak, aby gauneri, ktorí nám tu vládli a vládnu, nemohli ovplyvňovať osudy tejto krajiny donekonečna. Aby, ak už nemáme slušnú prítomnosť, sme mali aspoň nádej na slušnú budúcnosť.