Všetci sa dopúšťame chýb pri spracúvaní podnetov v našej mysli. Niekto viac, niekto menej, niekto viac-menej stále, najmä pri riešení niektorých problémov, kde spôsob ich myslenia vykazuje poruchu, na ktorú majú náchylnosť.
Samozrejme, život nám prináša situácie, ktorých správne vyhodnotenie nie je ľahké. Je to najmä keď ten, kto nám nejaké informácie podáva, počíta s tým, že sa dopustíme obvyklej chyby myslenia. Typickým príkladom ľudí, ktorí takto fungujú, sú mnohí politici. Používajú metódy podobné tým, ktoré používal Bernard Madoff, keď po desaťročia klamal a podvádzal tisíce aj veľmi chytrých ľudí, aby nakoniec bez náznaku ľútosti skočil v base na 150 rokov (pritom jeden z jeho synov spáchal samovraždu a druhý zomrel na rakovinu). Títo ľudia vedia vyvolať v človeku príjemný pocit, ktorý, objektívne vzaté, je úplne neodôvodnený. Spoliehajú sa na systémy ovplyvnenia vášho myslenia, ako sú zarámovanie problému (zasadenie klamstva do kontextu domnelého dobra pre voličov alebo výnimočnosti daného politika) alebo vytváranie ilúzie vo vašom pochopení veci (poznávacia ilúzia).
Všeobecná psychológia pozná rôzne typy porúch myslenia ako napr.:
- zabiehavé myslenie – neschopnosť rozlíšiť podstatné od nepodstatného,
- lipnúce myslenie – neschopnosť opustiť jeden opakovaný myšlienkový postup
- Inkoherentné myslenie – opustenie logického poriadku
- katatýmne myslenie – neschopnosť kritického myslenia kvôli ovládnutiu mysle emóciami (negatívnymi alebo pozitívnymi) alebo predsudkami
- Bludy – chorobný úsudkový sebaklam alebo mylné presvedčenie.
Preto, keď vám nabudúce bude nejaký politik hovoriť veci, ktoré sa príjemne počúvajú, zamyslite sa nad tým, ktorej chyby v myslení ste sa dopustili. Preverujte si, ktorý politik vám hovorí pravdu a ktorý to, čo sa príjemne počúva, pretože to hovorí človek, ktorý vo vás vyvoláva hrejivý pocit bezpečia.
+++... ...
Trápne :-))) Načo toľko slov keď ...
Tieto a ďaľšie definované poruchy ...
Je demokracia slobodou, aj ked ju ...
Celá debata | RSS tejto debaty